Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pätičku

Podzemný plyn v katastri

  • Geologické umiestnenie: Viedenská panva (západné Slovensko)
  • Typ: odťažené plynové a ropné ložiská
  • Hĺbka: 342 m – 1780 m v závislosti od skladovacieho objektu
  • Súčasná technická skladovacia kapacita PZZP je 2,13 mld. m3

Maximálny pevný denný vtlačný výkon je 22 mil. m3, maximálny pevný denný ťažobný výkon je 27,5 mil. m3. Objemové množstvá sú vyjadrené v m3 pri parametroch: 15°C, 101,325 kPa, =0.

Lokalita Lábu je typická a významná z celoslovenského hľadiska ložiskom zemného plynu, ktoré je zaradené do evidencie chránených ložiskových území. Láb však nie je len náleziskom zemného plynu, ale aj jeho úložiskom.
Skladovanie zemného plynu v podzemnom zásobníku zemného plynu (PZZP) Láb sa z viacerých hľadísk ukázalo ako veľmi výhodné. Tento najzápadnejší región Slovenska má mnohé predpoklady, ktoré boli využité k vytvoreniu komplexu podzemného zásobníka plynu. Výhodné spojenie priaznivých geologických podmienok Viedenskej panvy a vhodnej geografickej polohy v blízkosti vetvenia tranzitnej sústavy na západnú a južnú vetvu predstavuje jeden z významných uzlov plynárenskej Európy.

Podzemný zásobník je komplexom spájajúcim ložiská a podzemné i nadzemné zariadenia určené pre uskladňovanie zemného plynu. Skladovací komplex bol vytvorený konverziou plynových ložísk na štruktúrach Láb, Suchohrad – Gajary, Jakubov a Malacky. Akumulácie uhľovodíkov využívané pre skladovanie sa nachádzajú v neogénnych sedimentoch v hĺbkach od 360 m do 1290 m. Ložiskové pasce, ktoré sú jednou zo základných podmienok existencie ložísk, sú štruktúrne, viazané na zlomové pásma a antiklinály, alebo neštruktúrne viazané na oblasti s litologickými a statigrafickými zmenami.

Prečo je potrebné plyn uskladňovať?

Spotreba zemného plynu je v rámci roka veľmi nerovnomerná. V porovnaní s letným obdobím stúpne spotreba v zime niekoľkonásobne, pretože okrem spotreby plynu na varenie, ohrev vody a výrobné účely sa pridáva i vykurovanie. Ložiská, z ktorých sa plyn ťaží a následne dopravuje na Slovensko, však nemôžu pracovať s takýmito výkyvmi. Plyn sa ťaží rovnomerným tempom počas celého roka. V lete tak vzniká v potrubiach pri preprave vyťaženého plynu nespotrebovaný prebytok, ktorý je potrebné uskladniť (vtlačiť) do zásobníka a v zime naopak – keď je plynu nedostatok, zo zásobníka sa doplní na potrebnú úroveň (vyťaží).

Načo slúžia podzemné zásobníky zemného plynu?

  • na vykrývanie sezónnych rozdielov v spotrebe plynu (vtláčanie prebytkov v lete, odťažovanie v zime)
  • na zabezpečenie spoľahlivosti zásobovania plynom v prípade výpadkov dodávok plynu

Čo je to podzemný zásobník plynu?

Stručná charakteristika zásobníka

Podzemný zásobník zemného plynu je hornina (horninová štruktúra), v ktorej sa nachádza prázdny priestor vhodný pre uskladnenie plynu. Najčastejšie je to hornina, ktorá bola v minulosti ložiskom plynu alebo ropy a po ich vyťažení sa priestor uvoľnil pre uskladnenie plynu. Môže sa však využiť i iné ložisko (napr. ložisko soli).

Aby hornina mohla slúžiť ako zásobník, musí spĺňať najmä nasledovné kritériá:

  • Musí obsahovať dostatočné množstvo otvorov (pórov). Zjednodušene si možno takú horninu predstaviť ako špongiu mnohokrát zmenšenú – pevnú časť tvoria napr. spevnené zrniečka piesku a otvory sú zaplnené plynom.
  • Póry musia byť medzi sebou spojené kanálmi dostatočného rozmeru, t.j. hornina musí byť priepustná. Plyn potom tečie z jedného otvoru kanálikom do druhého a ďalej až k vyvŕtanému otvoru, ktorým sa môže dostať na povrch.
  • Hornina vybraná pre zásobník musí byť dostatočne uzavretá zhora, zdola i po stranách, aby sa plyn nedostával mimo určeného priestoru zásobníka. Najčastejšie to zabezpečí nepriepustný íl, voda, či zlom v hornine.
  • Pevná časť horniny musí byť dostatočne spojená, t.j. nesmie dochádzať k veľkému výnosu čiastočiek horniny s plynom.

Zásobník plynu je uložený pod zemským povrchom v hĺbke, ktorá môže byť niekoľko stoviek, ale i niekoľko tisíc metrov. Jeho rozloha sa spravidla počíta v desiatkach až stovkách kilometroch štvorcových. Povrch zeme nad zásobníkom sa odlišuje od bežnej krajiny len výskytom nadzemných zariadení potrebných pre zber a úpravu plynu.

Ako sa vyberá umiestnenie zásobníka

Prvoradé je splnenie geologických kritérií a existencia vhodných geologických štruktúr s vysokou priepustnosťou, ktorá je jedným z predpokladov vyšších vtlačno-ťažobných výkonov. Tiež je dôležitá blízkosť a pripojenie zásobníka do prepravnej siete (t.j. potrubí pre medzinárodnú prepravu plynu) a/alebo distribučnej siete (t.j. potrubí pre dopravu plynu ku konečným spotrebiteľom).

Ako pracuje podzemný zásobník zemného plynu?

Systém podzemných zásobníkov zemného plynu pracuje v dvoch režimoch počas roka, v režime vtláčania (spravidla v letnom období) a režime ťažby (spravidla v zimnom období).

Ako sa dostane plyn do zásobníka – vtláčanie plynu

Na vybranom mieste sa vybuduje z potrubia, ktorým sa plyn dopravuje, odbočka vedúca k zariadeniam zásobníka. Plyn najskôr prejde nadzemnými zariadeniami, kde je potrebné zbaviť ho pevných a kvapalných nečistôt (filtráciou), zmerať jeho množstvo a prípadne i regulovať prietok. Spravidla je potrebné i zvýšiť tlak plynu, aby sme ho dokázali pretlačiť do hĺbky, v ktorej je ložisko. Z tohto dôvodu sú významnou súčasťou nadzemných zariadení kompresory, ktoré zvyšujú tlak plynu. Sieťou potrubí sa plyn dostane až k sondám. Sondy sú otvory vyvŕtané z povrchu až do hĺbky ložiska a slúžia na prepravu plynu medzi povrchom a ložiskom.

Kapacita inštalovaných nadzemných zariadení a pohlcovacia schopnosť ložiska sú hlavnými parametrami ovplyvňujúcimi dostupnú rýchlosť vtláčania (t.j. vtlačný výkon). Vtlačný výkon dosahuje najvyššiu hodnotu vtedy, keď je zásobník prázdny. S postupným plnením rastie tlak v zásobníku a klesá vtlačný výkon.

Ako sa dostane plyn zo zásobníka – ťažba plynu

Plyn sa z ložiska dostane na povrch sondami (sú to tie isté sondy, ktoré boli použité na jeho vtláčanie) a sieťou potrubí sa dopravuje k nadzemným zariadeniam. Ťažba vyžaduje zložitejší proces úpravy plynu, nakoľko sa s plynom môže ťažiť i voda, prípadne i kvapalné uhľovodíky z ložiska. Pre oddelenie kvapaliny od plynu sa využíva separácia, pre zvýšenie teploty ohrev plynu vo výmenníkoch a pre hĺbkovú úpravu sušenie plynu pomocou chemických látok, ktoré dokážu pohltiť i zbytkovú vlhkosť z plynu. Požadovaný prietok a tlak sa nastavujú pomocou regulátorov a dôležitou súčasťou je i meranie množstva plynu. Cieľom všetkých procesov je upraviť plyn na takú kvalitu, aby mohol byť bez problémov využívaný konečným spotrebiteľom v domácnosti alebo v priemysle.

Plyn sa dopravuje výstupnými plynovodmi zo zásobníka do distribučnej alebo prepravnej siete. Ak je tlak plynu v takejto sieti vyšší ako v zariadeniach zásobníka, použijú sa i pri ťažbe kompresory na jeho zvýšenie.

Dostupná rýchlosť ťažby (ťažobný výkon) je ovplyvnená kapacitou nadzemných zariadení, schopnosťou ložiska, ako i tlakmi v plynárenských sieťach, s ktorými je zásobník spojený. Ťažobný výkon postupne klesá s poklesom tlaku (t.j. s vyprázdňovaním) zásobníka.

História podzemného uskladňovania

  • 1973 – Začiatok uskladňovania zemného plynu v podzemných zásobníkoch v Lábe
  • 1977 – 1. stavba- 200 mil. m3
  • 1979 – 2. stavba- 350mil. m3
  • 1984 – 3. stavba- 1 350 mil. m3
  • 1988 – Intenzifikácia 3. stavby – 1 550 mil. m3
  • 1996 – Rozvoj 1-3 stavby – 1 700 mil. m3
  • 20037 – Optimalizácia PZZP – 1 980 mil. m3
  • 2008 – 1. etapa PZZP Gajary – Báden – 2 130 mil. m3
  • 2014 – 2.–3. etapa PZZP Gajary – Báden – 2 480 mil. m3

Spoločnosť NAFTA a.s.

  • kľúčový skladovateľ zemného plynu v podzemných zásob. – kapacita 2,2 mld. m3
  • skladovanie ZP v odťažených plynových a ropných ložiskách
  • parametre zásobníkov:
    Celkový pracovný objem: 2,2 mld. m3
    Max. ťažobný výkon: 26,5 mil. m3/deň
    Max. vtlačný výkon: 20,5mil.m3/deň
Skladovacia kapacita PZZP na Slovensku
Skladovacia kapacita PZZP na Slovensku

PZZP Láb

  • najvýznamnejší a najväčší skladovací objekt v SR
  • geologické umiestnenie: Viedenská panva (západné Slovensko)
  • typ: odťažené plynové a ropné ložiská
  • hĺbka: 342,5 m – 1800,0 m v závislosti od skladovacieho objektu
  • Súčasná skladovacia kapacita PZZP Láb = 2,13 mld. m3
Vývoj objemu pracovného plynu v PZZP Láb
Vývoj objemu pracovného plynu v PZZP Láb

PZZP Gajary – Báden

navýšilo skladovaciu kapacitu o cca 500 mil. m3 v troch etapách:

  • r. 2008 – 1. etapa – začatie uskladňovania
  • r. 2014 – 2.-3. etapa – uvedenie do prevádzky

PZZP Pozagas/Láb

  • Fyzický uskladňovací uzol – prepojený s 3 nezávislými plynárenskými sieťami
  • Pracovný objem = 647 mil. m3
  • Vtlačný výkon = 6,85 mil. m3/deň
  • Ťažobný výkon = 6,85 mil. m3/deň