História

Obec Láb
sa rozprestiera na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek.

Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej, do neolitu. Archeologické Dom so slamenou strechou, z nepálených tehál a hlinenou podlahou v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol ešte obývaný ich majiteľmi. V roku 1979 bol asanovaný.nálezy potvrdili, že už v 8. storočí tu bolo slovanské sídlisko a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše. Osada pod názvom LOYP sa spomína v listine už v roku 1206. Vydal ju Uhorský kráľ Ondrej II., ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev Bratislavská kapitula rozdelila Štvrtocký majetok na západnú časť - obec Štvrtok a na východnú časť, v ktorej bol i kostol - obec Láb. Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb vyvíjala ako samostatná obec. V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja, ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla, výrobňa trsťového pletiva, boli tu rôzne obchody, nielen potravinárske, ale aj s liečivými rastlinami. Koncom 19. storočia začali odchádzať prví obyvatelia za prácou do Ameriky.
Obec vydala rozsiahlu publikáciu pod názvom Nová kniha o Lábe, v ktorej sa dozviete podrobnejšie o vývoji obce, jej názve i o súčasnosti. Zakúpiť si ju môžete na obecnom úrade.

r.1682 - zriadenie fary
r.1721 - najstaršia správa o mlyne
r.1721 - najstaršia písomná zmienka o školstve
r.1832 - zriadenie Notárskeho úradu
r.1862 - zriadenie Poštového úradu
r.1921 - založené Úverné družstvo
r.1925 - zriadená parná píla
r.1933 - zavedenie telefónu do obce
r.1940 - elektrifikácia obce
r.1942 - verejný rozhlas
r.1959 - 1960 - plynofikácia obce
r.1968 - zriadenie verejného vodovodu

Symboly

Obecný erb

Lábsky obecný erb upravil podľa starej pečate z roku 1616 Dr. Rudolf Irša, ktorý ho zároveň previedol do farebnej podoby. Ústrednou postavou erbu je strieborná postava sv. Ondreja na zelenom štíte so zlatou gloriolou okolo hlavy, držiac v rukách zlatý "ondrejský kríž". Vedľa postavy svätca po jeho pravej ruke je zlatá šesťcípa hviezdička, pod ktorou je zlatý polmesiac, po ľavej ruke je zlatý lemeš. Prekvapením je postava sv. Ondreja, pretože súčasný lábsky kostol je zasvätený Všetkým svätým. Zo štúdií mnohých obecných erbov a farských pečatí vieme, že pečate bývali veľmi často totožné. Obce totiž mávali vo svojom znaku cirkevný motív. Domnievame sa, že v Lábe mohol jestvovať i starší kostolík zasvätený sv.Ondrejovi. Vieme, že v Lábe bol kostolík už v roku 1333, nevieme však komu bol zasvätený. Po ňom nasledoval ďalší, ktorý zhorel. Až v 17. storočí sa objavuje kostolík, z ktorého ostala časť tvoriaca svätyňu dnešného kostola. Ako sa teda dostal sv.Ondrej na erb ? Túto informáciu ako i veľa ďalších zaujímavostí sa dozviete v NOVEJ KNIHE O LÁBE, ktorú si môžete zakúpiť na obecnom úrade.

Obecná zástava
Podľa farieb na erbe, boli zvolené i farby na obecnej zástave. Základom je zelená. Priečne skrížené dve brvná v zlatej farbe vytvárajú na nej svätoondrejský kríž. Nakoľko sa jedná o vlajku obecnú a nie mestskú, má dva zástrihy.

Obecná pečať

Zaujímavosťou najstaršej pečate z r.1616 je to, že typárium - pečatidlo, ktorým bola pečať vytlačená, bolo vlastne typáriom, ktorým pečatila svoje dokumenty i fara. Odvodzujeme to od toho, že na pečati je čitateľný latinský kruhopis SIGILLUM ECCLESIE OMNIUM IN LAAB - ZNAK FARNOSTI VŠETKÝCH SVÄTÝCH V LÁBE. Letopočet 1617 je rozložený pod lemešom a polmesiacom s hviezdou. Bolo to pravdepodobne spoločné typárium pre faru i obec. Zrejme sa uschovávalo na fare, kde bolo bezpečnejšie ako u richtára.

Historické pamiatky

kostol - Dnešný kostol - zasvätený Všetkým svätým bol postavený v roku 1722 na mieste pôvodného kostolíka ktorý vyhorel. Vysvätený bol druhú októbrovú nedeľu v roku 1748. Prvá písomná zmienka o tomto prastarom kostolíku pochádza ešte z roku 1333. Kostol je najväčšou, najstaršou a najkrajšou dominantou obce.

kaplnka sv. Vendelína - patróna stád bola postavená v roku 1755 ako znak veľkej úcty k tomuto svätému. Nachádza sa na okraji obce vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov. Ku kaplnke sa dodnes konajú na deň sv. Vendelína procesie.

socha sv. Jána Nepomuckého - stojí na okraji obce smerom na Zohor. Podľa ústneho podania bola postavená už v treťom roku po jeho svätorečení, ale na soche je dátum 30.augusta 1732 a erb zemepána Pálfiho.
socha sv. Floriána - stojí v strede dediny a pochádza z toho istého obdobia ako socha sv. Jána Nepomuckého.
pamätná tabula Ignáca Juračku - nájznámejšieho lábskeho farára sa nachádza na budove fary oproti kostolu. V Lábe pôsobil od r. 1849 do r. 1899 kde ako farár a dekan zomrel. Je pochovaný na miestnom cintoríne vedľa hrobu svojej matky. Občania s úctou naň spomínajú ako na veľkého slovenského "rodoľuba", verného národovca, ktorý pre svoj národ veľa vytrpel.

pomník Dr. Milana Rastislava Štefánika - nachádza sa v parku v strede obce, odhalený v r. 1990.